Kungfu
História
W ushu vzniklo v Číne, je dôležitou súčasťou tradičnej čínskej kultúry, je príbehom - ságou ľudskej civilizácie. Wushu má dlhú históriu, bohatý obsah, má vysokú nielen športovú, ale aj zdravotnú hodnotu. Priťahuje pozornosť a záujem ľudí mnohých kultúr a má obzvlášť veľmi dôležitú úlohu pri formovaní charakterových vlastností mladých ľudí. Wushu posilňuje telo, jeho obranyschopnosť, trénuje vôľu, kultivuje ducha, ponúka rekreačné a športové vyžitie, podporuje priateľstvo a nadväzovanie kontaktov. Wushu je telesná kultúra, ktorá odráža špecifikum čínskej kultúry a národa. Takže, čo je vlastne čínske wushu? Čo je gong fu (kung-fu)? Čo je qi gong (čchi-kung)? Čo je taiji quan (tchaj-ťi čchüan)?
Wushu
Ak sa by sme odpovedali z historického hľadiska, tak už v období Bojujúcich štátov v roku 770 nachádzame písomné záznamy týkajúce sa wushu. Už približne pred 2000 rokmi sa wushu rozšírilo do Japonska, kde postupne z neho vznikali rôzne bojové umenia, spomeňme jiujitsu, judo, karate, aikido atď. Pred asi 200 rokmi francúzski misionári použili spoločný názov gong fu (kung-fu) pre wushu a qi gong a predstavili gong fu v Európe. Postupom času sa prestávali v reálnom boji používať zbrane typu meč, šabľa, palica (ako protiklad strelných zbraní) a začínali sa objavovať zostavy so zbraňami a bez zbrane, čo malo veľký vplyv na formovanie súťažného wushu a wushu sa stalo súčasťou športu. V súčasnosti možno wushu všeobecne zadefinovať ako: wushu je založené na umení útoku a obrany, na formách zostáv a zápasov.
W ushu je tradičné, vzniklo v prostredí kultúry národa, očistené vývojom sa spontánne premiešalo s filozofiou, tradičnou čínskou medicínou, etikou, stratégiou, estetikou, qi gongom a inými tradičnými čínskymi myšlienkami a smermi (napr. učenie o yin yang, jednota tela a ducha, učenie o qi, učenie o aktívnom a pasívnom), pri kladení dôrazu na jednotu vonkajšieho (telo, sila) a vnútorného (myseľ, koncentrácia, dych). Postupom času sa pod vplyvom všetkých uvedených faktorov vytvoril výnimočný systém wushu.
N a základe formy cvičenia môžeme wushu rozdeliť na vnútorné (je to druh pohybu riadeného mysľou, s dôrazom na spojenie tela a mysle, jednoty vnútorného a vonkajšieho) a vonkajšie štýly ("ruky, zrak, telo, postoj, myseľ, dýchanie, sila, technika" týmito 8 prvkami sa zdokonaľuje myseľ a telo, pri technikách sa spája vnútornú energia s vonkajšou fyzickou silou a vytvára sa tak ucelené bojové umenie). Pre športové zostavy je umenie útoku a obrany základným stavebným materiálom. Cez útok, obranu, pohyb vpred, vzad, vzájomným spájaním dynamického pohybu a statických postojov, vzájomnou asistenciou sily a poddajnosti sa vytvára ucelená tréningová forma. Wushu zostavy majú formu cvičenia so zbraňou a bez zbrane, cvičenia vo dvojici a cvičenia skupinové.
Cvičenia
Medzi cvičenia bez zbrane zaraďujeme najmä:
● Južnú päsť (Nan quan),
● Tchaj-ťi čchüan (Taiji quan),
● Sing-ji čchüan (Xingyi quan),
● Pa-kua čang (Bagua zhang),
● Tchung-pei čchüan (Tongbei quan),
● štýl Modlivky (Tanglang quan) a iné.
Cvičenia so zbraňou sú cvičenia s:
mečom, šabľou, palicou, kopijou, dvomi mečmi, dvomi šabľami, 9-článkovým bičom, 3-ramennou palicou atď.
Medzi cvičenia s protivníkom (vo dvojici) patria:
● cvičenia ak obaja cvičiaci sú bez zbrane,
● cvičenia ak obaja cvičiaci sú so zbraňou,
● cvičenia ak jeden z cvičiacich je so zbraňou a druhý bez.
Pod skupinovým cvičením sa rozumie, keď cvičenci spolu precvičujú zostavy s a bez zbrane.
Tieto odlišné formy cvičenia zostáv nielenže ukazujú na útočný a obranný charakter wushu, ale súčasne majú v sebe aj prvky elegancie, presne definovaných pohybov, striktný rytmus atď. Sanshou (San-šou) je športovou formou wushu bez zbrane.
