Kung Fu je životný štýl

Štýly Tai Ji


Štýl Chen


Štýl chen založil Chen Wangting (asi 1600-1680) na konci dynastie Ming a začiatku dynastie Qing, a obsahoval 5 starých zostáv laojia. Štýl chen sa šíril z majstra na žiaka po celé generácie, menil sa a postupne sa rozšíril o 2 nové zostavy xinjia. Pri jednotlivých zostavách sa mení rýchlosť, sila, použitie sily.
Prvá zostava – pohyby sú jednoduché, viac mäkkosti, menej tvrdosti. Hlavné metódy sú tlačenie, ťahanie dole, zachytenie a držanie, tlačenie dole; pomocné metódy sú zachytenie a ťahanie, po zachytení odhodiť, útok lakťom, útok telom – vychýlenie. V mäkkých pohyboch je sila, dýchanie sprevádza pohyb, cvičenie je ako vlákno priadky morušovej, "vydávanie sily" je pomocné. Pohyby celého tela (zvnútra, zvonka) sú statickejšie a zatvorené, začne sa pohyb a hýbe sa celé telo. V pohyboch vidieť mäkkosť, stabilitu, pomalosť;
Druhá zostava (pao chui) – pohyby sú komplikované, niekedy rýchlejšie, viac tvrdosti, menej mäkkosti. Hlavné metódy sú zachytenie a ťahanie, útok lakťom, útok telom – vychýlenie, pomocné metódy sú tlačenie, ťahanie dole, zachytenie a držanie, tlačenie dole. Hlavné je využívanie sily, ktorá sa vytvára dvíhaním tela dohora, skákaním, nakláňaním, búchaním nôh. V tvrdom je mäkkosť, v pohyboch vidieť silu, tvrdosť, rýchlosť; Cvičenie štýlu chen okrem toho vyžaduje úzku spoluprácu mysle, dychu a tela.
Myseľ ovláda dych, sila vychádza z bokov, distribuuje sa cez chrbát do pliec, ramien, rúk. Pri tlačení rúk (tui shou) nemožno ruky oddeliť. "Požičať si silu súpera" a riadiť pohyb, nasledovať súpera, pocítiť a porozumieť sile, "vydať silu" proti súperovi.


Štýl Yang


Taiji quan štýl yang vznikol na základoch zostavy laojia štýlu chen, o ktoré sa najviac pričinili Yang Luchan (1800-1873) (provincia Hebei, miesto Chen Jiagou) a jeho potomkovia – Yang Jianhou a Yang Chengfu. Štýl yang patrí k najpopulárnejším štýlom taiji quanu. Postupne sa v ňom menili pôvodné metódy a pohyby štýlu chen v laojia, napr. výskoky, buchnutie nohou, "vydávanie sily" atď. až Yang Jianhou vytvoril zhongjia a neskôr Yang Chengfu dajia. Zostavy štýlu yang sú jasné a jednoduché, štruktúra je presná, telo je vzpriamené, vystreté, pohyby sú plynulé a naviazané.
Pri cvičení je telo prirodzene uvoľnené, elastické, postoje sú otvorené, vzpriamené, spôsoby precvičovania sú jednoduché, z uvoľnenia sa cez hromadenie mäkkosti vytvára tvrdosť. Presne ako hovoril majster Yang Chengfu: " V taiji quane je sila v mäkkosti, taiji quan je ako kvet bavlny s tŕňom v strede". Postoje sú vysoké, stredné, nízke.


Štýl Sun


Z provincie He Bei pochádza zakladateľ Sun Lutang (1860-1930), ktorý od mala rád cvičil wushu. Sun Lutang cvičil u majstra Li Kuiyuana bojové umenie Xingyi quan, neskôr u majstra Guo Yunshena a nakoniec cvičil Bagua zhang u majstra Cheng Tinghua. Dlhoročným cvičením a experimentovaním spojil umenie bagua, xingyi a taijiquanu a vytvoril štýl sun. Zvláštnosťou štýlu sun je nasledovanie postupu dopredu a dozadu, po kroku dopredu nasleduje krok dozadu. Pohyb je rozprestrený, roztvorený, rýchlosť reakcie je prirodzená; pri cvičení nohy jasne rozlišujú stav "plný - prázdny" a cvičenie je ako "plávajúce oblaky a tečúca voda". Pri každom otočení tela sa sú prítomné "otvorenosť a zavretosť", preto sa aj nazýva "otvorený – zavretý" taji quan so "živými" nohami.


Štýl Wu


Štýl wu je tiež nazývaný mäkký štýl. Jeho zakladateľom je Wu Jianquan (1870-1942). Pohyby štýlu wu sú prirodzene uvoľnené, nadväzujú na seba, sú v zhode s bežnými pravidlami. Pre tento štýl sú typické samostatné statické postoje. Hoci zostavy majú málo prvkov, obsahujú základy z dajia, sú otvorené, napriek tomu celistvé, ale nie sú strnulé. Pri tlačení rúk (tui shou) sa vyžaduje vzpriamenosť, plynulosť a precíznosť, dodržiavať "statickosť" a nereagovať impulzívne, zvyšovať vnímavosť.
Zakladateľom tohto štýlu je Wu Yuxiang (1812-1880, koniec dynastie Qing), ktorý úpravami Yang Luchanových zostavy laojia štýlu chen (po návrate z Chen Jiagou) neskôr Chen Qingpinga vytvoril vlastný štýl wu. Štýl wu nie je zhodný ani s laojia a xinjia štýlu chen, ani dajia a xiaojia štýlu yang.
Pohyby sú jednoduché a kompaktné, uvoľnené, stabilné, pohyby rúk neprekračujú líniu špičiek nôh, každá ruka ovláda polovicu tela, nikdy sa vzájomne nekrížia.
Hrudník s bruchom sú pri otočení a postupe vpred a vzad vystreté. Pozície nôh sú presné, jasne sa odlišuje "prázdna a plná" pozícia, techniky sú flexibilné, pri kroku vpred sa najprv špička dotkne podlahy, až potom sa dotkne podlahy päta a jemne došľapne celé chodidlo.
Pri gongbu (postoj luk a šíp) nesmie koleno prednej nohy presiahnuť špičky nohy. Pozornosť je treba venovať dvíhaniu, držaniu, otváraniu a zatváraniu, pohyby musia byť viazané, plynulé. Je nutné využívať vnútornú silu, vnútorná energia dominuje nad vonkajšou formou, duch by mal spájať vnútro, najprv v mysli - potom v tele. Myseľ riadi dych - dych hýbe telom, usilovanie a telo sa nasledujú, usilovanie a dych sa nasledujú, vôľa prišla - dych prišiel, vôľa prišla – sila prišla, vôľa a sila sú neodlučiteľné a vytvárajú trojjednotu vôle, dychu a vonkajšej formy.