Qi Gong
Kung Fu je životný štýl
O štýle
Qigong má v Číne dlhú históriu, počas ktorej sa nazýval aj daoyin, tuna, xingqi, fuqi, liandan, xiudao, zuochan atď. V starých textoch a knihách sa len zriedkakedy vyskytovalo pomenovanie qigong (význam čínskych znakov označujúcich qigong nebol v starých textoch nikdy úplne vysvetlený).
Až v 50-tych rokoch 20. storočia autor knihy Qigong liaofa shijian (Praktizovanie terapie qigong) Liu Guizhen zadefinoval význam znakov " – má význam dýchať, - znamená cvičenie, pri ktorom neustále prispôsobujeme, kultivujeme dýchanie a postoje". V Číne sa prijalo a rozšírilo toto vysvetlenie. Hlavne v zahraničných knihách a článkoch sa objavuje aj definícia "metóda trénovanie hlbokého dýchania", ktorá bola niektorými autormi prebratá aj v Číne. Táto definícia je však zjavné nepochopenie pravej podstaty qigongu, pretože tréning qigongu sa okrem dýchania skladá aj z postojov tela a predstavy, úmyslu, spolu teda z troch prostriedkov – metód.
K aždý prostriedok – metóda zahŕňa v sebe mnoho spôsobov tréningu a napr. hlboké dýchanie je len jedna z mnohých metód. Z uvedeného je teda vidieť, že definícia "metóda trénovanie hlbokého dýchania" je príliš jednostranná.
Na definíciu qigong sa môžeme pozrieť aj cez tradičnú čínsku medicínu: qigong je metóda cvičenia, pri ktorej duchovnou sebakultiváciou dosahujeme harmóniu.
Cez najnovšie poznatky modernej vedy môžeme ešte hlbšie preniknúť do skutočnej podstaty qigongu. Tak napr. podľa modernej medicíny: qigong je druh cvičenia, ktoré je prospešné pre telesné i duševné zdravie, a ktoré je v konečnom dôsledku terapiou určovanou podmienenými reflexmi.
A k sa na qigong pozrieme cez jeho psychologický a fyziologický účinok, vidíme, že v qigongu je dôležité:
● využívať metódu, pri ktorej dávajúc pokyn sám sebe sa stávam centrom, stredobodom;
● usilovať sa, aby vedomie prešlo do autohypnotického spánku, v ktorom mechanizmus myseľ – organizmus – forma sám upravuje rovnováhu ducha a tela;
● dosiahnuť spôsob sebakultivácie, ktorej cieľom je liečba a posilňovanie.
Hore uvedené skutočnosti môžeme zosumarizovať asi takto: qigong je sebaterapiou (liečebným prostriedkom) ducha a tela. Telesných a duševných terapií je mnoho, ale qigong sa od ostatných líši v tom, že v sebe ukrýva charakteristické črty čínskej kultúry, je postavený na jedinečnom praktizovaní cvičení, ktoré vychádzajú z tradičnej čínskej medicíny a riadia sa jej obsahom, hlavne však konceptom "harmonizácie ducha".
Hlavné rysy Qi Gongu sú
1. Rozvíjať schopnosti vedomia cvičiaceho
Táto črta sa prejavuje hlavne v nasledujúcich troch oblastiach:
a) Zmena pasívneho na aktívne: základný spôsob liečby vyzerá stále rovnako –lekár vyšetruje chorého, stanovuje diagnózu a spôsob liečby, chorý sa tak nachádza v stave pasivity. Terapia qigongu je to však iná, tu sa snaží chorý precvičovaním qigongu liečiť sám seba, tzn. zmena pasívneho na aktívne.
b) Zmena vonkajšieho na vnútorné, zmena iného uzdravovania na vlastné uzdravovanie: konvenčné lekárstvo venuje veľkú pozornosť hľadaniu metód vonkajšieho sveta, ktorými zabezpečuje zdravie a liečbu, napr. neustále hľadanie nových liekov, ktorými sa nahrádzajú lieky staré; vyvíjať nové vakcíny, aby sa predchádzalo infekciám; produkovať potraviny, ktoré obsahujú stopové prvky – to je zdôrazňovanie vonkajších metód liečby a ignorovanie dôležitosti vnútornej stránky ľudského tela. Fakty dokazujú, že vo vnútri ľudského tela existuje mechanizmus samoregulácie s veľkým potenciálom: myseľ-telo-forma. Porozumenie, osvojenie si a využitie týchto vzorcov môže slúžiť ľudom pri samoliečbe – toto je jedno zo stelesnení rozvíjať schopnosť vedomia.
c) Zmena materiálneho na duchovné: konvenčné medicínske postupy využívajú fyzikálne, chemické a biologické postupy, ktoré možno zaradiť k materiálnym spôsobom liečby. Naproti tomu qigong vyžaduje, aby cvičiaci kultivoval svojho ducha a svoju prirodzenosť, aby napravil svoju duchovnú rovnováhu, zlepšil svoje duševné rozpoloženie, zdokonaľoval svoju vôľu, formoval svoj charakter - aby zvyšoval svoje duševné zdravie.
2. Organická jednota cvičenia dýchania, tela, mysle
Tréning dýchania, tela, vôle sú tri druhy cvičenia a nazývajú sa aj tri kľúčové body cvičenia, pričom tréning vôle má prioritu – určujúcu úlohu. Ako hovorili starí majstri "majstrovstvo dosiahneš, keď sa úplne spoľahneš na vôľu". Cvičenie vôle je v skutočnosti druhom psychického tréningu, ktorý ale nie je zhodný s bežnou psychologickou terapiou. Pri tréningu tela je dôležitý rozvoj fyzickej sily, ako sa písalo v starých textoch "vonkajším tréningom precvičuj svaly, kosti, pokožku". V qigongu je mnoho spôsobov tréningu dýchania, dôležité však je, aby sme upriamili pozornosť na prechod do stavu meditácie. Pri cvičení qigongu musíme spájať cvičenie dychu, tela a vôle. Tieto tri elementy sa vzájomne dopĺňajú za účelom ďalšieho napredovania.
3. Spoločné cvičenie tela a mysle je celkovým obrazom
Qigong je druhom sebatréningu, inak povedané, je spoločné cvičenie ducha a tela. Pri určitom stupni mení charakter človeka. Spoločné cvičenie tela a mysle znamená, že qigong má povahu integrity. Výsledok cvičenia qigongu je harmonizovaná myseľ, celý organizmus, všetky systémy, všetky orgány v ňom a nie len jeden vnútorný orgán alebo systém.
4. Stimulovať a kultivovať fyziologický potenciál človeka
Potenciál patrí do oblasti psychológie. Z výskumov v oblasti psychológie vyplýva, že mentálna aktivita má vplyv na zmenu fyziologických funkcií a na mobilizovanie potenciálu človeka. Prudká zmena môže dokonca vyvolať zmeny tvaru tkanív. Spojenie mentálnych a fyziologických reakcií je v skutočnosti dôležitým mechanizmom, ktorý má v tradičnom čínskom qigongu liečebný účinok zabezpečujúci ochranu zdravia. Inými slovami, tradičný čínsky qigong sa na určitom stupni prejavuje práve stimulovaním a kultivovaním potenciálu ľudského tela. Ovládanie a využívanie týchto zákonitostí sa rovná využívaniu a rozvoju liečebných metód a teórií pokladnice tradičnej čínskej medicíny na oveľa vyššej úrovni a takisto je prínosom aj pre modernú medicínu.